Oznam bol doplnený o informáciu, že na Popradskom plese je možné zakúpiť si lístok aj priamo na parkovisku. Pani, ktorá mala na starosti parkovisko sa pri našej požiadavke ohradila, že žiadne lístky nemá a teda nám ich nemôže predať.
Sledujúc jej reakcie a neúprosnosť v očiach pri príchode každého nového auta som sa ani nedivila. Prečo by aj mala predávať lístky na električku, keď trochou neochoty ľudí odradí od cestovania ekologickejšou formou dopravy a možno nabudúce uprednostnia radšej auto a využijú služby jediného parkoviska pod Popradským plesom- toho jej?
Po vyše hodinovom čakaní električka prišla a spolu s mojimi francúzskymi kamarátmi sme nastúpili vpredu, aby sme si hneď mohli kúpiť lístok. Plánovali sme objasniť celú situáciu revízorovi a boli presvedčení, že vzhľadom na okolnosti zaplatíme regulárnu taxu. Hneď nás zbadal a šiel rovno k nám. Cestou si nás spočítal a vypýtal si sumu 80 Sk krát náš počet. Ešte sme ani nepovedali, že nemáme lístky a on už vedel, že ich budeme potrebovať!
A ja naivná som si myslela, že to pochopí. Snažila som sa opísať situáciu a on sa na mňa díval s ironickým úsmevom.
Pýtala som sa, ako môžeme zaplatiť "pokutu" za niečo, čo nebolo zapríčinené našou vinou ale narafičené na nás a ostatných, ktorí do Tatier prichádzajú za oddychom, minúť statočne zarobené peniaze. Dostala som odpoveď, že pokiaľ niekam ideme, máme si cestu naplánovať vopred a kúpiť si lístok cez internet alebo ešte v Poprade na stanici.
Vyrazil mi dych. Dá sa vari v horách vopred plánovať kedy a kam presne prídete? Je vari toto zmysel oddychu? Neodchádzame do prírody s úmyslom aspoň na pár hodín či dní zabudnúť na stres a do detailov naplánovaný život?
Skúsila som pár ďalších argumentov, ktoré by každý rozumný a ochotný človek pochopil. Najmä pokiaľ pracuje v sektore služieb a jeho terajší ( a aj BUDÚCI !!!) príjem závisí od nás, turistov.
Nič nepomohlo.
Nemala som síl ďalej bojovať s veternými mlynmi. Vybrala som z peňaženky svoje posledné peniaze a zaplatila.
Otočila som sa k nechápavým tváram francúzskych kamarátov a nevedela som, ako im to vysvetliť.